O emóciách sa zvykne hovoriť ako o spontánnych, nie vždy ovládateľných a najmä viac či menej nezávislých od „chladného rozumu”. Námietky voči tejto dualite „srdca a rozumu” prichádzajú z dielní evolučne, kognitívne aj socio-kultúrne ladených smerov psychológie. Ich ponuka bola výzvou na napísanie našich textov, ktoré predkladáme v tejto publikácií. Čo sú sporné body v súčasnom psychologickom diskurze o emóciách ? Akými inováciami prispela psychológia do chápania emócií ? Aké pohľady sa napríklad ponúkajú na „animálnosť” emócií ? Sú ľudia vďaka emóciám „iba” živočíšnym druhom, alebo skôr ojedinelými sociálnymi bytosťami? To sú lákavé, ale aj provokatívne otázky, ktorými pozývame čitateľov k polemikám a úvahám o racionalite emócií. Pohľadmi do dielní kognitívneho, evolučného a socio-kultúrneho skúmania emócií sme sa pokúsili priblížiť emočnú psycho-logiku-jej osobitnosť, rôznorodosť a funkčnosť v priestore psychickej reality. Ukazuje sa, že najmä posledné dve desaťročia vniesli do vysvetľovania emócií novinky, ktoré zďaleka nie sú iba kozmetickými úpravami etablovaných teórií. Racionalita emócií je v ich svetle viac ako metaforou, rečníckou ozdobou na obhájenie zdanlivo spornej pozície emócií v komunite psychologických procesov.Téma emócií je prísľubom pre hľadanie ciest k presnejšiemu, psychickej realite bližšiemu pohľadu na výsostne ľudské procesy poznávania, ktoré až emóciami nadobúdajú významnosť, a tým svoju pravú tvár.