Z recenzií:
„Medzi cnosti skutočnej osobnosti patrí prajnosť. Z najnovšej knihy profesora Sváka je zjavné, že tejto slovenskej osobnosti vedeckého a pedagogického „sveta“ táto, u nás čím ďalej vzácnejšia vlastnosť nechýba. Doposiaľ napísal úctyhodný počet recenzií kníh svojich kolegov. Recenzií, ktoré by mu mohli závidieť viacerí ľudia pera - literárni kritici, spisovatelia, či novinári. Jeho recenzie totiž nie sú v ničom samoľúbe ani alibistické, či pochlebujúce autorom. Sú to recenzie naslovovzatého odborníka, ktorý vie, o čom, ale i prečo píše. Sú to vyjadrenia citlivého človeka, ktorého záľubou je čítanie, uvažovanie, hľadanie súvislostí.
Vo vedeckom prostredí by malo byť samozrejmosťou študovať odborné práce kolegov. Avšak urobiť to nielen z profesionálneho záujmu, ale nanajvýš žičlivo a pokorne, to už nie je bežné , to je prejav veľkosti človeka.
Kniha Jána Sváka Odporúčané právo je prezentáciou viacerých odborníkov z oblasti práva, ale najmä odrazom ich názorov v mysli človeka s nadhľadom, empatiou a prajnou dušou. Aj preto a nielen preto, je dobré, že kniha vychádza.“
Jozef Leikert
„Recenzia je osobitný žáner odbornej či vedeckej spisby. Vypovedá mnohé nielen o recenzovaných knihách, ale aj o jej autorovi. Písať recenzie znamená venovať sa druhým, sprístupňovať im poznanie, študovať pre druhých. Vyžaduje koncíznosť, umenie skratky, presné vystihnutie podstaty. Nemôže sa obísť bez schopnosti zaujať človeka, t.j. majstrovstva jazyka, literárneho štýlu. Pokiaľ je recenzentom, recenzentom z lásky ku knihám systematicky sa venujúci tomuto žánru, renomovaný autor zásadných vedeckých a odborných diel, je to dôvodom na čitateľskú radosť i čitateľské uznanie. Je to dôvodom mojej radosti prameniacej z knihy Jána Sváka „Odporúčané právo“, je to dôvodom vypraviť ju na cestu obľuby u čitateľskej verejnosti .“
Pavel Holländer
„Jaro Filip bol človekom hromadného výskytu v umeleckej brandži. Jano Svák je takým človekom v právnickom prostredí. Tvorí vlastné veci, pomáha vydávať cudzie, sieťuje ľudí, vymýšľa projekty. A často aj hodnotí prácu druhých. Z jeho recenzií presvitajú na povrch dve veci, dva postoje: dobrý úmysel a cit pre to, čo je podstatné. Kvalitná recenzia by nemala byť exhibíciou jej autora na úkor posudzovaného diela, ale zároveň v nej nemôže chýbať jedinečnosť recenzentovho hlasu. Jánovi Svákovi sa darí miešať práve takéto kokteily: sústredí sa síce na dielo, ktoré hodnotí, nie na seba, zároveň však do rovnice ponúka osobné zaujatie. A ponúka ho tak, že nielen poučí obsahom, ale aj poteší štýlom, kombinujúc mimoriadnu kompetentnosť s pútavým autorským rukopisom. Žánru, ktorý sa často podceňuje, tým dáva váhu, aj noblesu.“
Radoslav Procházka