Všeobecné náhradníctvo, spočívajúce v ustanovení náhradného
dediča v testamente pre prípad, že prvý ustanovený sa dedičom
poručiteľa nestane, v súčasnom občianskom zákonníku Slovenskej
republiky zakotvené nie je. Ide pritom o tradičný inštitút, vyplývajúci
zo samotnej podstaty práva ustanoviť testamentom dediča. V čase
zriaďovania testamentu poručiteľ nemôže predvídať, aký bude vývoj
udalostí do a po jeho smrti a je preto len prirodzené, ak v záujme
zachovania testamentu ustanoví i náhradného dediča. Predkladaná
práca, v snahe podnietiť diskusiu o všeobecnom náhradníctve,
sprostredkúva stav rímskoprávneho poznania, dotýkajúceho sa tohto
právneho inštitútu. Predovšetkým prostredníctvom širokej diskusie,
reagujúcej na právne problémy, ktoré priniesla prax, ale i teoretická
polemika, vytvorili rímski právnici zo všeobecného náhradníctva
(substitutio vulgaris) do najmenších podrobností rozpracovaný
právny inštitút, ktorý napokon z veľkej časti vypovedá aj o ich
ponímaní slobody vôle v oblasti dedičského práva.