Doterajšie historické bádanie testamentárnej praxe na Slovensku v predloženej práci rozšírilo o historickoprávnu dimenziu. Napriek obsolencii zvolenej právnej úpravy výskum anticipoval pre autorku možnosť popísať vývojové zmeny v historickoprávnej syntéze relatívne zúženej a ucelenej témy: formálnoprávnej stránky zriaďovania úkonov posledného poriadku alebo rímskoprávnu a slovenskou pozitívno-právnou terminológiou povedané úkonov mortis causa.