Predkladaná práca sa zaoberá problematikou procesného nástupníctva v civilnom práve procesnom, teda situáciou, keď právna skutočnosť spôsobujúca právne následky v hmotnom práve významným spôsobom ovplyvňuje prebiehajúce súdne konanie. Už z uvedeného je zrejmé, že táto problematika viac ako iné inštitúty civilného procesu vyžaduje vysokú mieru teoretickej abstrakcie a hlbšiu analýzu vzťahu práva hmotného a procesného v „priesečníku“, ktorý predstavuje práve procesné nástupníctvo. Pochopiteľne, nejde o priesečník jediný a netrúfame si ani konštatovať, že najdôležitejší. Napriek tomu je tento inštitút pomerne frekventovaný v praxi a dosiaľ nebol komplexne rozpracovaný vedou civilného procesu v podobe ucelenej práce s komparatívnymi prvkami.