Revolúcia s ľudskou tvárou

Kniha kanadského historika predstavuje príspevok k verejným debatám o podstate a význame Nežnej revolúcie. Ponúka vedeckú alternatívu subjektívnych memoárov, ktoré dosiaľ dominovali v literatúre; prezentuje sa ako nezaujatá, systematická analýza rozsiahleho súboru archívnych prameňov. Posúva pritom pozornosť od politických elít k otázkam politickej kultúry a občianskej angažovanosti v udalostiach, čo stáli na začiatku súdobej slovenskej a českej demokracie. Recenzia Tomáša Mrvu, Tisíc a jedna revolúcia. ina[k] ­– Central European Magazine, 5. 1. 2010 Nedávne výročie Nežnej revolúcie mohlo vyvolať dojem, že jej strojcami bola hŕstka politikov. Kniha Američana Jamesa Krapfla Revolúcia s ľudskou tvárou nám pripomína, že hlavnými aktérmi boli státisíce obyčajných ľudí. Práve na nich sa akosi zabudlo nielen pri oslavách (alebo v niektorých prípadoch skôr trúchlení), ale aj v prácach historikov či novinárov. Krapfl, ktorý istý čas študoval v Prahe a Olomouci a dnes pôsobí na McGillovej univerzite k kanadskom Montreale, sa teda zameral práve na nich. Odhodlal sa zisťovať, čo táto dnes bezmenná masa robila a po čom túžila v tých hektických týždňoch na prelome rokov 1989 a 1990. Jeho zrejme najdôležitejší záver je ten, že išlo o revolúciu idealistickú. Aj keď existujú interpretácie, podľa ktorých ľudia za Železnou oponou boli motivovaní predovšetkým snahou dosiahnuť životnú úroveň Západu. Pochopiteľne, Česi a Slováci sa chceli mať lepšie (spomeňte si na reči, ako o päť rokov dobehneme Rakúsko), ale táto ambícia nebola hlavným spúšťačom revolučných udalostí. Ich hlavným cieľom bolo vybudovať novú, lepšiu spoločnosť. Texty tisícok letákov, vyhlásení, bulletinov, plagátov a ďalších informačných prostriedkov, ktoré Krapfl analyzoval, obsahovali myšlienky, ktoré s odstupom času môžeme považovať za utopistické alebo naivné. Zrejme aj ich autorom muselo byť jasné, že „najkrajší svet“ alebo „novú civilizáciu“ len tak ľahko nevybudujeme. V krajine, ktorá bola desaťročia postavená na budovaní vzdušných zámkov, to však bol úplne pochopiteľný nával entuziazmu. O to drsnejšie bolo neskôr pristátie v realite a nariekanie nad ukradnutou revolúciou sa začalo pomerne skoro v roku 1990 a pokračuje nerušene dodnes, v niektorých prípadoch úplne oprávnene. celý článok: http://www.inaque.sk/sk/clanky/seriousness/spolocnost/tisic_a_jedna_revolucia