Všeobecné náhradníctvo, spočívajúce v ustanovení náhradného dediča v testamente pre prípad, že prvý ustanovený sa dedičom poručiteľa nestane, v súčasnom občianskom zákonníku Slovenskej republiky zakotvené nie je. Ide pritom o tradičný inštitút, vyplývajúci zo samotnej podstaty práva ustanoviť testamentom dediča. V čase zriaďovania testamentu poručiteľ nemôže predvídať, aký bude vývoj udalostí do a po jeho smrti a je preto len prirodzené, ak v záujme zachovania testamentu ustanoví i náhradného dediča. Predkladaná práca, v snahe podnietiť diskusiu o všeobecnom náhradníctve, sprostredkúva stav rímskoprávneho poznania, dotýkajúceho sa tohto právneho inštitútu. Predovšetkým prostredníctvom širokej diskusie, reagujúcej na právne problémy, ktoré priniesla prax, ale i teoretická polemika, vytvorili rímski právnici zo všeobecného náhradníctva (substitutio vulgaris) do najmenších podrobností rozpracovaný právny inštitút, ktorý napokon z veľkej časti vypovedá aj o ich ponímaní slobody vôle v oblasti dedičského práva.