Rodina a dieťa – pojmy pre našu spoločnosť charakteristické. Rodinu môžeme vnímať podľa definícií ako malú sociálnu skupinu a dieťa ako jej súčasť, ktorá je spätá pokrvným príbuzenstvom alebo adopciou, pričom aj tá by mala byť rozhodnutím z vlastnej vôle. V bežnej reči hovoríme o rodine ako určitom priestore, ktorý nám poskytuje pocit istoty bezpečia a opory. Ak povieme rodina a násilie, pre bežnú časť populácie sú tieto pojmy nezlučiteľné. Je to ale naozaj tak? Je násilie v rodine niečo, čo skutočne odsudzujeme a nerešpektujeme? Je násilie páchané v domácom prostredí niečo, čo vedome neprehliadame? Vnímame násilie aj inak ako len krik a bitku s modrinami? Násilie má mnoho podôb a často sa odohráva za zatvorenými dverami bytov či domov, kde žije nukleárna rodina, možno navonok ideálna.
Jedným z takýchto typov násilia, ktoré je zvyčajne páchané v domácom prostredí – a má aj iné podoby ako len bitku, je syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa (ďalej len syCAN). Syndróm CAN, z anglického Child Abused and Neglect syndrome, je považovaný za veľmi nebezpečný fenomén, ktorý má výrazne negatívny vplyv na všestranný vývoj dieťaťa. Dôsledky týrania a zanedbávania detí majú dlhotrvajúce následky nielen na deti, ale aj na rodiny a celú spoločnosť.