Celoživotnou, konzekventne napĺňanou umeleckou ambíciou nemeckého operného režiséra Petra Konwitschného (1945) je boj proti iluzívnemu opernému divadlu, ktoré nazýva mŕtvou operou. Vo svojich koncepciách kriticky reflektuje patriarchálne usporiadanie sveta, závislosť modernej civilizácie od matérie, jej povrchný spôsob života a z neho vyplývajúci rozvrat morálnych hodnôt, ktorý sa odráža v deformovaných rodinných či partnerských vzťahoch. Na príklade troch desiatok inscenácií, ktoré režisér naštudoval na európskych javiskách i v Slovenskom národnom divadle, autorka monografie skúma Konwitschného ideové východiská a ich pretavenie do konkrétnych, pre režiséra charakteristických divadelno-výrazových princípov. Komparáciou vybraných inscenácií formuluje tematické okruhy Konwitschného tvorby, ktoré poukazujú na jeho ideový a estetický program. Monografia popri analýze režisérovho rukopisu prispieva aj k poznaniu všeobecných princípov súčasnej opernej réžie.