Monografia vychádza z myšlienky gréckeho filozofa začiatkov konštituovania európskej racionality, z Platóna. Podľa nej každý filozof (premýšľajúci človek vymanený z primárnych determinantov života) má do svojho poznávania zahŕňať ideový a sociálny celok (súvislosti) a takto sa stáva aj (teoretickým) politikom. Už tým, že – ako každý človek: člen polis – žije v ľudskom spoločenstve: zoon politikon, v ktorom sa realizuje ako človek, zostáva aj politickým človekom – homo politicus, (teoretickým) politikom. Vždy má do činenia s mocou, čo len s mocou poznania a vedenia. Má teda aj zodpovednosť.