Judikatúra vo veciach neplatnosti právnych úkonov. 1. diel

Výklad právnych úkonov a absolútna neplatnosť právnych úkonov Všeobecná právna úprava (ne)platnosti právnych úkonov v oblasti občianskeho práva hmotného, resp. súkromného práva, obsiahnutá v Občianskom zákonníku, vykazujúca značnú mieru stabily v tom zmysle, že nie je predmetom častých legislatívnych zmien, patrí medzi fundamentálne zložky matérie občianskeho práva hmotného, resp. súkromného práva. Je preto pochopiteľné, že právna veda jej venuje značnú pozornosť a že sa k nej viaže mimoriadne rozsiahla judikatúra. Tieto skutočnosti by (teoreticky) mali viesť k ľahkosti a bezproblémovosti aplikácie právnych noriem upravujúcich (ne)platnosť právnych úkonov. Aplikačná prax však ukazuje, že tento predpoklad sa nie celkom napĺňa. Ťažkosti aplikačnej praxe majú rôzne príčiny, medzi ktorými zrejme nie zanedbateľnú úlohu zohráva miera kvality (neraz v rýchlosti) prijímaných právnych noriem. Vzhľadom na rozsah judikatúry vzťahujúcej sa na právnu úpravu zmluvného práva, resp. na právnu úpravu (ne)platnosti právnych úkonov, je predkladaná publikácia prvým dielom spracovania tejto problematiky. Je venovaná výkladu právnych noriem vo vzťahu k (ne)platnosti právnych úkonov, prejavu vôle, právneho úkonu a zmluvy, ďalej právnym úkonom vo všeobecnej rovine a absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Prvá kapitola obsahuje stanoviská súdnej praxe ohľadom výkladu právnych noriem vo vzťahu k problematike (ne)platnosti právnych úkonov. Pokiaľ ide o stanoviská zaradené do tejto kapitoly, osobitne by sme chceli poukázať na stanovisko Ústavného súdu ČR, podľa ktorého je nutné vykladať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov z dôvodu rozporu so zákonom reštriktívne, a nie extenzívne. Do ďalšej kapitoly boli zaradené stanoviská súdnej praxe týkajúce sa výkladu právnych úkonov, resp. zmlúv, a zásady „actus interpretandus est potius, ut valeat quam, ut pereat", t. j. zásady, podľa ktorej „úkon treba vykladať skôr tak, aby platil, než ako by neplatil". Stanoviská súdnej praxe zaradené do týchto dvoch kapitol majú zásadný význam z hľadiska aplikácie právnych noriem upravujúcich (ne)platnosť právnych úkonov na konkrétne životné situácie (teda konkrétne právne úkony, resp. zmluvy), a teda v istom zmysle predstavujú úvod do problematiky (ne)platnosti právnych úkonov. Vzhľadom na túto skutočnosť sú tieto kapitoly zaradené na začiatok a nie na koniec tejto publikácie. Výkladové pravidlá obsiahnuté v prvých dvoch kapitolách azda dobre poslúžia pri aplikácii právnych noriem týkajúcich sa (ne)platnosti právnych úkonov, v rámci ktorých ešte súdna prax nezaujala žiadne stanovisko. Ďalšie kapitoly obsahujú stanoviská súdnej praxe k jednotlivým ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ale aj k ďalším právnym predpisom upravujúcim (ne)platnosť právnych úkonov. Zostavitelia pripojili k viacerým rozhodnutiam svoje komentáre, ktoré vyjadrujú ich názor na danú problematiku, prípadne polemiku s právnym názorom, ktorý prezentoval súd, alebo ide o určité doplňujúce informácie k stanovisku súdu. Publikácia je určená sudcom, advokátom, notárom, ale aj širšej verejnosti, ktorá sa zaujíma o problematiku a dôsledky neplatnosti právnych úkonov.